Prečo ľudia hlúpnu

Jedna moja oblúbená činnosť, ktorej sa dennodenne venujem je chôdza vonku. Chôdza bez scrollovania na mobile, byť si proste vedomý okolia, vyčistiť a nechať oddýchnuť hlavu, a samozrejme obnoviť si kreativitu.

Veľmi dobré a prospešné je, len tak zrazu zmeniť smer chôdze, ako som mal v úmysle, začo sa vám mozog poďakuje.

Chôdza je zdravá, výživná, stále zadarmo, je nenáročná, ukludňuje a dnes je vzácna.

Keď sa človek takto dennodenne prechádza, tak si je viac vedomý okolia, a podporuje budovanie si pozornosti, ktorá sa vytráca. Viac si všíma, pozoruje a absorbuje. Niekedy stačí úplna maličkosť a hneď je lepšia nálada.

Predstavte si napríklad, že potrebujete prejsť cez prechod pre chodcov, a zrazu sa nájde človek, ktorý zastaví to auto a umožní vám prejsť. A tak som si skúsil urobiť štatistiku a začal viac všímať, kto zastavuje, a vyšlo mi, že skôr zastaví vodič ako vodička. Má to tak byť? Je to správne? Neviem. Dokážem to ovplyvniť? Nie. Je to na ľuďoch, a o ľuďoch.

Minule ma len tak napadla myšlienka, čo keby som sa spýtal a správne formuloval stručnú a triviálnu otázku umelej inteligencii, ktorá mi už dlhšie pobehovala v hlave. Umelá inteligencia je už takmer všade implementovaná, aby nám pomáhala vo všetkom, robila za nás veci, ktoré z nás robia ľudí a nie stroje, rozhodovala za nás, plánovala nám scénare dňa, riešila za nás problémy, generovala umelé obrázky a videa, lebo nemáme na nič čas.

A tak som jej položil stručnú otázku — Prečo ľudia hlúpnu?

Odpoveď bola taká, akú som aj očakával.

To je veľmi častý pocit. Mnohí ľudia majú dojem, že „ľudia hlúpnu“, ale väčšinou ide o kombináciu viacerých javov, a nie o skutočný pokles inteligencie celej populácie.

Hlavné dôvody, prečo to tak niektorí ľudia môžu vnímať sú:

Sociálne siete

Sociálne siete, ktoré zosilňujú extrémy. Algoritmy zvýhodňujú emocionálny, poburujúci a zjednodušený obsah, pretože vyvoláva reakcie, čím komzumujeme veľa nekvalitného obsahu popri nekvalitnej strave.

Rozumné a vyvážené názory sú menej viditeľné, preto nastáva pocit, že „všetci sú mimo“, ale v skutočnosti je viditeľná len najhlasnejšia časť.

Informácie sú toxické

Veľmi veľké preťaženie informáciami. Nikdy v histórii nemali ľudia toľko informácií, ako teraz v dobe internetu. Mozog však nie je stavaný na spracovanie tisícok správ denne, čoho výsledkom je povrchné čítanie, rýchle názory bez hlbšieho porozumenia a vysoká mentálna únava, čo nie je hlúposť, ale preťaženie.

Keď človek prestane konzumovať, tak sa začne čistiť. Je to rovnaké ako s hladovkou. Hladovka je zdravá a dáva priestor telu čistiť sa.

Dunning-Kruger efekt

Ďalší faktor je Dunning-Kruger efekt. Ľudia s menšími vedomosťami často preceňujú svoje schopnosti, zatiaľ čo tí múdrejší o sebe viac pochybujú. Preto sú sociálne siete často presýtené influencermi, ktorí formujú a vzdelávajú túto skupinu ľudí, podávajú omrviny informácií a často sa môže zdať, že sebavedomá nevedomosť pribúda.

Polarizácia spoločnosti

Polarizácia spoločnosti, kde sa ľudia uzatvárajú do „bublín“, kde počujú iba názory, ktoré potvrdzujú ich presvedčenia. Kritické myslenie slabne, ak nie je vystavené opozícii.

Zmena inteligencie

Nastáva zmena typu inteligencie, kde nejde o to, že ľudia sú menej inteligentní, no skôr sa mení typ schopností, ktoré rozvíjajú.

Dnešná generácia má lepšie digitálne zručnosti, a čiastočne rýchlejšie spracovanie vizuálnych informácií, no bohužiaľ môže mať slabšie dlhodobé sústredenie a hlboké čítanie.

Hlavný problém dnešnej rýchlej doby je, že ľudia, ktorí sa zacyklia v tomto začarovanom kruhu, tak prestavajú si byť vedomý, že majú preťažený mozog, a príde im to normálne.

Z nostalgického efektu každá generácia mala pocit, že „tá nová je horšia“. Tento názor existuje už tisíce rokov, a dokonca už starovekí myslitelia sa sťažovali na mladých.