somatika

Nielen chrbtica je úžasné architektonické dielo prírody, ale celé telo funguje ako komplex.

Ak chcete, aby vaše telo fungovalo zdravo, komplexne a na to, k čomu bolo skutočne určené, tak nezabúdajte sa venovať práci s chrbticou, a to vo všetkých možných smeroch. Tento prístup sa prejaví nielen v každodenných činnostiach a na vašom zdraví, ale aj v každom športe, ktorému sa už venujete alebo len sa začnete venovať. Chrbtica, ktorá nedokáže segmentálne ísť do flexie a extenzie, tak nemôže korektne vykonávať rotácie.

A preto, trénovanie rotácie bez najskôr dostatočnej prípravy flexie a extenzie po segmentoch, nebude bohužiaľ bez následkov nielen na samotnú chrbticu.

Chrbtica sa nachádza v strede ľudského tela a je pilierom, okolo ktorého sa telo organizuje, a je kľúčová na prenos síl v rámci celého systému.

Chrbtica sa skladá z 24 kostí, nazývaných stavce, ktoré sú rôznej veľkosti. Pri narodení máme 33 stavcov, no počas vývinu sa kosti kostrče zrastú, a rovnako aj sakrálnej kosti. U dospelého človeka sa počet stavcov pohybuje od 23 do 26, pričom najčastejšie je to 24 stavcov, medzi ktorými sa nachádza 23 medzistavcových platničiek.

Chrbtica má viac ako 140 kĺbov, a každý z nich je navrhnutý tak, aby umožňoval určitý stupeň pohybu.

Teraz si predstavte zranenie niektorej končatiny. Aj keď je končatina úplne imobilizovaná, tak stále existuje veľa možností pohybu.

Avšak, ak nastane problém s chrbticou, je hneď devastujúce a jasné, aké obmedzujúce až paralyzujúce to je.

Väčšina aktivít v súčasnom modernom spôsobe života však tieto kĺby cieľavedome vôbec nevyužíva, a chrbát je väčšinu času v neutrálnom postavení, alebo sa človek hrbí či nezdravo prehýba.

Sedenie v kancelárii za počítačom, cesta do práce i z práce autom alebo na bicykli, sedenie na gauči, pozeranie do mobilu, tabletu, knihy alebo čítačky, či dokonca tréning vo fitness centre alebo hodiny pilatesu s prevažne neutrálnou chrbticou je dnešnou normou a zdravým štandardom.

Moderný a mainstreamový prístup nezohladňuje komplexnosť chrbtice a nevyužíva jej multidimenzionálny pohyb, čo je bezpochyby veľkou chybou. Rigídna, nepohyblivá chrbtica, ktorá sa hýbe len v jednej, a to primárne sagitálnej rovine, je jednou z najčastejších príčin bolesti chrbta a problémov s tým spojených (K.T. Lau, K.Y. Cheyung, et al. 2010).

Bežný syndróm nazývaný predsunutá hlava u kancelárskych pracovníkov a používateľov smartfónov vedie k epidémii svalových a neurologických dysfunkcií (J.F. Knight, C. Baber 2004).

Starostlivosť o tento jeden centrálny segment tela ako je chrbtica, uľaví od mnohých problémov, ktoré ľudia vo svojom tele zažívajú.

Avšak je nutné tiež pripomenúť, že nie že by nebolo potrebné sa starať o ostatné časti tela, alebo že by nemohli byť príčinou bolesti a obmedzení, ale schopnosť lepšie pracovať s chrbticou povedie ku lepšej organizácii a efektívnejšiemu fungovaniu celého tensegritného systému, ktorým je naše telo.

Chrbtica sa nachádza v strede ľudského tela a je pilierom, okolo ktorého sa telo organizuje. Ak sa na chrbticu pozrieme v sagitálnej rovine, tak má tvar morského koníka, a má svoju prirodzenú lordózu a kyfózu. Kostrč a sakrálna kosť majú pri frontálnom pohľade tvar obratených pyramíd, postavených na sebe.

Chrbtica sprostredkúva vzťah medzi dvoma hmotnostnými centrami ľudského tela, a to sakrálnou (krížovou) kosťou a lebkou. Rebrový kôš je spojený s hrudnou časťou chrbtice, a slúži na ochranu životne dôležitých orgánov a umožňuje dýchanie. Stavcový stĺp a všetky spojivové tkanivá, ktoré ho obklopujú, sú sofistikovanou štruktúrou, ktorá chráni miechu pred šmykovými silami.

Tento geniálny dizajn umožňuje multidimenzionálny pohyb a premieňa kompresné sily na ťahové sily. Pri pohľade na chrbticu jednoducho vidíme, že stavce sú uložené jeden na druhom, avšak skutočnosť je niekde inde. Kosti nazývané stavce, ktoré tvoria chrbticu, sa defacto vznášajú, alebo môžeme povedať, že plávajú v priestore, a sú udržiavané na mieste sieťou spojivových tkanív, ktoré na ne neustále vyvíjajú sily tlaku, ťahu a kompresie.

V prípade, že by platil model stohovania, tak zakaždým, keď by sme sa predklonili, chrbtica by bohužiaľ skolabovala. Konštrukcie, ktoré sú držané pohromade len vďaka nepretržitej kompresii a spoliehajú sa na gravitáciu, strácajú svoju integritu hneď, ako sa zmení vektor ťahu.

Naše celé telo je tensegritný systém. Je to systém, ktorý je sebestačný a nie je závislý od gravitácie na udržanie svojho tvaru.

Toto je veľmi dôležitá zmena vnímania systému, pretože nám poskytuje lepší model na pochopenie ľudského pohybu.

Aby sme pochopili dôležitosť chrbtice pri pohybe, musíme prehodnotiť aj náš pohľad na to, čo je postúra, alebo inak povedané, držanie tela.

Ako prvé si musíme uvedomiť a prestať veriť, že existuje niečo ako statické držanie tela, pri ktorom vyrovnávame všetky stredy nášho tela v dokonale priamej línii s gravitáciou, a ako vás to niekto učí.

Skutočnosť je taká, že sme sa vyvinuli ako, a vždy sme neustále vystavení pôsobeniu gravitačnej sily. Je to nepretržitý a nevyhnutný fakt našej fyzickej reality.

Naše telo nie je pevná entita, ale živý organizmus, ktorý sa mení každý deň a dokonca aj každú chvíľu. Málokedy stojíme úplne pokojne, vzpriamene a rovno.

Aj keď to robíme, nikdy to nie je statická poloha, ale neustále dolaďovanie svalstva, aby bolo telo v rovnováhe.

Akákoľvek zmena postoja, na mikro a makro úrovni pohybu, je zmena orientácie segmentov tela a jeho ťažísk vo vzťahu ku gravitácii. Pozícia teda nie je statická udalosť, ale dynamická akcia.

Naše zarovnanie nás informuje o našom pohybe a vice versa.

Propriocepcia je to, čo nám umožňuje cítiť a vnímať polohu tela v priestore a vzťah všetkých jeho častí.

Vnímanie a pochopenie vzťahu našej chrbtice ku priestoru a gravitačnej sile poskytuje lepšiu definíciu celkovej polohy celého tela, čo umožňuje lepšie sa prispôsobovať a reagovať na rýchle zmeny v prostredí.

Spinálna propriocepcia má špecifický význam pre kontrolu nášho tela kvôli jej interakcii s vizuálnym a vestibulárnym systémom. Veľmi dobrým príkladom sú napríklad ľudia, ktorí su nekoordinovaní, a stále sa verí, že tréningom po určitom veku sa to nedá zlepšiť.

No v skutočnosti je opak pravdou.

Ak sa začnete venovať práci na svojej chrbtici, a naučíte sa ňou pohybovať všetkými možnými smermi a budete schopný rozlíšiť všetky jej segmenty, stane sa zázrak.

V súčasnosti bohužiaľ neexistujú o tom žiadne vedecké údaje, no existuje obrovské množstvo ľudí, vrátane mňa, ktorí si týmto procesom prešli a môžu potvrdiť pravdivosť tohto tvrdenia a rozhodli sa ho učiť a posúvať ďalej.

Nevyvrátiteľný fakt je aj to, že ak chrbtica nie je mobilná a nie je zapojená do každodenného pohybu, tak stráca svoju definíciu v mape tela a rovnako aj v mape mozgu.

Ďalší nevyvrátiteľný fakt je, ak chrbtica nie je mobilná a silná, je ohrozená celková komplexnosť pohybu tela.

Telo postupne stráca svoju ohybnosť i pružnosť, o ktorých môžeme povedať, že sú znakom mladosti. Ak mäkké tkanivá okolo chrbtice nie sú zvyknuté na vplyv zaťaženia z rôznych uhlov, tak akákoľvek sila prichádzajúca z nezvyčajného smeru môže spôsobiť poškodenie.

Nedostatočná starostlivosť o chrbticu znamená oslabený článok v samotnom strede konštrukcie tela, čo nevyhnutne negatívne ovplyvňuje celkový pohyb.

V posledných rokoch pribúda čím ďalej tým viac výskumov z neurológie, ktoré sa zaoberajú zmenami v ľudskom pohybe, a vďaka novým komplexným pohybovým praktikám je čoraz jasnejšie, že je potrebná zmena nášho vnímania tela, a to na globálnej úrovni.

Ako veľmi dobrý príklad je mainstreamový fitness, yoga či pilates boom, v ktorom sa na chrbticu pozerá len povrchne a úprimne si povedzme, že len ochranným prístupom.

Z každej strany je počuť - nemôžete zaťažovať chrbticu vo flexii (ohybe), alebo nemôžete hýbať chrbticou v tejto rovine, či nadmerná extenzia je pre vás veľmi zlá, alebo máte príliš mobilnú chrbticu, keď sa dotknete rukami zeme a podobne.

Tieto zaužívané nezmyselné rady či názory sú prehnane uzkoprsé a vytrhnuté z konceptu fungovania a potrieb ľudkého tela pre korektné fungovanie a elimináciu pohybových problémov a vecí s tým spojených.

Avšak, ak je hlavné zameranie fyzickej záťaže len na izolovanú prácu svalov, nerieši sa ROM - rozsah pohybu, ale primárne iba estetika, tak toto neposkytuje telu potrebnú komplexnosť a úplne prehliada a postráda proces evolúcie.

Naše ľudské telo je úžasný komplexný systém, ktorý priahne po rôznom prísune informácií, ktorý je výzvou na úrovni ako fyzickom, tak kognitívnom.

Naša schopnosť myslieť a tvoriť je výsledkom kapacity vykonávať komplexné pohyby.

Preto je veľmi dôležité byť úprimný, uvedomiť si a položiť si otázku, prečo nám je stále vštepovaná ilúzia, že lineárny systém a škatuľkový prístup pokrýva všetky potreby nášho tela v dnešnom technológiami preplnenom svete.