Volám sa Braňo, študujem a objavujem Pohyb a Nepohyb zo všetkých možných smerov.

Moje zameranie je komplexné, nakoľko ľudské telo nefunguje izolovane, ale telo je primárne tensegritná štruktúra.

To znamená, že naše kosti neprenášajú zaťaženie priamo na seba, ale sily sa primárne šíria cez svaly a fasciálne štruktúry.

V skutočnosti sa naše kosti navzájom nedotýkajú, a namiesto toho „plávajú“ v napätí vytvorenom fasciálnou sieťou.

Či už sa jedná iba o špecifickú prácu s chrbticou, groundwork, či iba jednoduché žonglovanie, organickú silu, BAS, SAS, handstand - stojku na rukách a jej variácie, prácu na gymnastických kruhoch, či ľahkú akrobáciu, tak stále sa defacto jedná o formu pohybu.

Som Pohybový praktik, Somatický terapeut a večný študent pohybu, a ku všetkému pristupujem racionálne a z holistického pohľadu.

Pohyb som študoval v škole @pohybjezivot, ktorá učí podľa @portal.ido, a bol som tam študentom pod unikátnou mentorkou a fyzioterapeutkou @adriena_pecinova.

Počas štúdia som absolvoval Intensive a Workshopy aj pod vedenim @bradyschulze a famóznym umelcom a človekom @martinkilvady. 

Neskôr som nejaký čas bol pod mentorom @mattias.cizmarik a @agrifforama, a z nazbieraných nielen praktických, ale aj teoretických skúseností som si vytvoril svoju vlastnú pohybovú prax a študujem ďalej a rozširujem svoje vedomosti a skúsenosti v pohybovej praxi a somtického prístupu.

Patrím do generácie X a počas môjho života som si prešiel rôznymi športovými disciplínami. Začalo to karate, následovali loptové hry ako futbal, volleyball, basketball, tenis a squash. Venoval sa aj horskej cyklistike a skateboardingu.

Počas strednej školy som objavil čaro starej školy bodybuildingu a fitness štýlu, čo ma držalo dostatočne dlho, až dogmaticky, a myslel som, že to je svätý grál a neexistuje nič lepšie, a v úvodzovkách zdravšie.

No po skončení štúdia na vysokej škole a konca študentského života, prišla na rad realita života, a to práca. Sedavá práca.

Všetci dobre vieme, že sedavá práca je zlá, škodlivá a bla bla bla. A keďže naše telo nie je hlúpe, tak sa jej prispôsobí, aby sme sa cítili čo najlepšie.

Avšak kombinácia sedavá práca, súkromný život plus nejaké tie športové aktivity, ktoré sa postupne začali odsúvať na druhú, tretiu, štvrtu, piatu, šiestu kolaj, len aby sa stihli termíny, tak sa postupom času eliminoval, taký ten takzvaný môj čas, a to balans medzi jednotlivými prvkami.

Táto nerovnováha postupne vyvrcholila do problémov s chrbticou, platničkami a skrátenými svalmi. Úraz chrbtice bol tu a teraz. Hrozilo mi čiastočné ochrnutie ľavej nohy a samozrejme aj operácia.

Operácia neprichádzala do úvahy, a tak som sa rozhodol to riešiť neinvazívnou metódou, a to pomocou dostupnej fyzioterapie a klasickými, no populárnymi metódami ako McKenzieho metóda, SM systém, DNS metóda, McGill, rôzne masáže, bankovanie, myofasciálne techniky a podobne.

McKenzieho metóda zabrala a vyriešila problém. Alebo nevyriešila? 

Z dlhodobého hľadiska, ako prevencia s ostatnými vymenovanými metódami plus pilates alebo rôzne spopularizované typy yogy a fitness prístup, tak perspektíva do budúcnosti to bohužiaľ nie je.

A to jednoducho preto, lebo vás nenaučia, a nevybudujú vám skutočne zdravú, mobilnú a silnú chrbticu vo všetkých smeroch a ani nepochopíte, ako ľudské telo funguje.

Nič z toho vám nevybuduje ani pozornosť, ani vnímanie svojho tela ako v bežnom živote, tak aj pri iných športových činnostiach, a nezbaví vás tenzie v tele, ktorá sa zbiera, ale naopak, tenzia sa vám bude pomaly hromadiť a spôsobovať časom rôzne komplikácie a obmedzenia.

Neskôr som bol aj aktívny bežec na dlhé vzdialenosti, no keď som objavil čaro šprintov vo forme HITT, tak normálny beh som eliminoval na nulu.

Pribudli aj ďalšie zranenia ako prasknutý pravý meniskus, potom asi po roku a pol prasknutý ľavý meniskus, veď treba to predsa vyvážiť to opotrebovanie tela, nech je opäť v rovnováhe, čo sprevádzala aj Bakerova cysta vo veľkosti ping pongovej loptičky, ktorá ovplyvňovala nielen iba normálnu chôdzu.