Balans nezačína v nohách, ale v hlave

Keď niekomu položím otázku týkajúcu sa balansu alebo udržiavania rovnováhy, tak väčšina ľudí sa okamžite zameria na jasnú a priamu odpoveď, a to na chodidlá — silnejšie členky, lepšia obuv či viac cvikov na brucho, alebo tzv. core.

No skutočná pravda je ukrytá v hlave, nie v chodidlách, ani silných nohách a vysekanom bruchu. Balans nezačína na zemi, začína v mozgu.

Naša schopnosť stáť stabilne, pohybovať sa s istotou a cítiť pevnosť vo vlastnom tele nie je len otázkou sily, ale je to neurologická záležitosť.

Balans je istota a pocit bezpečia. Balans je naučená zručnosť — a všetky naučené zručnosti organizuje nervový systém. Preto sa mu venujte a vaše telo sa vám poďakuje.

Stabilita a úloha mozgu

Mozog neustále prijíma senzorické informácie z nášho tela, a to z našich očí, vnútorného ucha, svalov, kĺbov a kože.

Predstavte si teraz, že zavriete oči, a ako to ovplyvní váš balans, vašu istotu a pocit bezpečia.

Na základe týchto informácií je mozog schopný vytvárať vnútornú mapu toho, kde sa nachádzame v priestore. Tento proces je známy ako propriocepcia.

Keď je táto mapa jasná a presná, pohyb je plynulý a prirodzený.

Keď sa však skreslí v dôsledku stresu, zranenia, opakujúcich sa návykov alebo dlhodobého napätia, mozog stráca jasnosť.

A keď mozog stratí jasnosť, telo stratí istotu, čo sa často prejavuje ako — kolísanie, strach z pádu, stuhnutosť, zvieranie prstov na nohách alebo čeľuste, obmedzená pohyblivosť a podobne. To všetko nie preto, že by boli chodidlá slabé, ale preto, že mozog si nie je istý.

Prečo teda samotná sila nestačí

Mnohé programy na zlepšenie rovnováhy sa zameriavajú na posilňovanie svalov. Hoci má sila svoje miesto, automaticky nedokáže obnoviť neurologickú organizáciu. Môžete mať silné svaly a napriek tomu sa cítiť nestabilne.

Stabilita nie je teda o sile, ale je o komunikácii.

Ak mozog presne nevníma polohu, načasovanie a pohyb, nedokáže stabilitu koordinovať.

A práve tu má somatický pohyb svoje miesto a stáva sa účinným nástrojom v živote.

Prostredníctvom somatických, pomalých a vedomých pohybov obnovujeme v mozgu vnímanie, ako prenos váhy, polohu kĺbov, uvoľnenie svalov, polohu a orientáciu v priestore, a namiesto toho, aby sme telo nútili stabilizovať sa, učíme mozog znovu organizovať stabilitu.

Vplyv moderného životného štýlu

Súčasný moderný a pohodlný spôsob života často otupuje naše senzorické vnímanie, a budujeme si rigiditu. Dlhé hodiny sedenia, nezmyselné a dlhé scrolllovanie, neustály stres a opakujúce sa pohybové vzorce postupne obmedzujú rozsah pohybu, čím budujú chronické napätie, a dennodene ho aj udržiavajú.

A keďže mozog nie je hlúpy, tak sa týmto obmedzeniam postupne prispôsobuje, čím nám vzniká tzv. senzomotorická amnézia. V takom prípade zostávajú naše svaly čiastočne stiahnuté bez vedomého uvedomenia, strácajú svoj tonus, spotrebovávajú zbytočne energiu, ako motor naštartovaného auta, čím nie sú schopné sa uvolniť, úplne zrelaxovať, a nevedia sa vrátiť do svojej pôvodnej dĺžky — tonus nie je rovný nule. Telo sa stáva menej responzívnym a viac rigidným, čím sa znižuje jeho adaptabilita.

Rovnováha nevzniká zo stuhnutosti, ale vzniká zo schopnosti reagovať.